Eurozóna: veľa otázok, málo času (uverejnené v Hospodárskych novinách)

V každom prípade je pre nás grécky, portugalský, ba aj írsky príklad ponaučením

Od schválenia Európskeho stabilizačného mechanizmu, známeho aj euroval II, ubehlo pár dní, a už sa rozprúdila diskusia o jeho budúcnosti a možných rizikách. Vynárajú sa otázky o jeho racionálnosti a efektívnosti. Je prirodzené, keďže od schopnosti tohto systému poskytovať úverové pôžičky a garancie „rizikovým" štátom bude závisieť stabilita eura a vývoj spoločnej európskej meny na svetových
trhoch. No a tieto faktory prirodzene podmieňujú ekonomickú vitalitu a konkurencieschopnosť Európskej únie, ako aj jednotlivých národných ekonomík. Po skúsenostiach s doznievajúcou finančnou krízou je jasné, že relatívne banálny ekonomický problém ďaleko za hranicami, môže mať a isto má v globálnom prostredí
veľmi rýchly a prudký dosah aj na naše národné hospodárstvo a peňaženky slovenských občanov.

Dlhová kríza, resp. v prípade Írska krach bánk, je hlavným problémom a výzvou, ktorej čelí Európska menová únia. Dá sa polemizovať o tom, či problém eurozóny je aj problémom jednotlivých európskych krajín. Nemecké hospodárstvo vykazuje vysoké tempo rastu, a to najmä vďaka štrukturálnym reformám Merkelovej vlády a silnému dopytu po dovoze. Je naivné si myslieť, že akcelerujúci rast nemeckého hospodárstva dokáže zabezpečiť zotavenie periférnych oblastí Európskej únie, ako Portugalsko či Grécko. Ich previazanosť na nemeckú ekonomiku je príliš malá
, nehovoriac o absencii politickej vôle, ale aj dostatočných vlastných fiškálnych zdrojoch, realizovať nevyhnutné štrukturálne reformy.

Rovnako je potrebné hľadať účinný systém kontroly a koordinácie menových a rozpočtových politík krajín eurozóny. Nemožno sa spoliehať len na euroval, že ako nárazník pred kolapsom deficitných štátnych rozpočtov a cyklicky sa šíriacej krízy bude všeliekom na každú potenciálnu krízu ekonomického charakteru v Európe.

Vysoký rozpočtový deficit krajín Stredomoria je sotva ten jediný problém. V súčasnosti sa podceňuje veľmi rozdielna konkurencieschopnosť jednotlivých krajín menovej únie. Portugalskí vinári, grécke lodenice či španielske textilky nedokážu kvôli relatívne vysokým prevádzkovým nákladom a nízkej pridanej hodnote súťažiť s kvalitnou konkurenciou zo západnej a severnej Európy. Je to ťažký balvan, ktorý už na sebe roky nosia krajiny regiónu so slabo kvalifikovanou pracovnou silou, nedostatkom surovinovej základne, zastaraným priemyslom i bezstarostným životným štýlom na južanský spôsob. Tieto ekonomické črty, ako aj mentalita ľudí, majú hlboké korene a sotva sa podarí vykoreniť ich počas jedného volebného obdobia. Je to problém nielen Grécka či Portugalska, ale aj Španielska a čiastočne Talianska. Otázkou je, či existuje riešenie. A ak áno, či nie je priveľmi bolestivé. Ekonomická nevyhnutnosť opäť raz naráža na politickú realitu.

V každom prípade je pre nás grécky, portugalský, ba aj írsky príklad ponaučením. Slovenská vláda, bez ohľadu na svoje politické podfarbenie, musí uskutočniť sériu reformných opatrení. Platí pritom, čím skôr, tým to bude menej bolestivé. Grécko a Portugalsko nám ukázali, že dôchodkový systém je potrebné nastaviť podľa demografického vývoja, ak chceme zabezpečiť seniorom aspoň aké-také penzie a uplatňovať princíp zásluhovosti. Ďalej je potrebné uvažovať o právnej úprave rozpočtovej zodpovednosti, ktorá zamedzí každoročnú „proticyklickú" fiškálnu politiku.
Parlament by mal zvážiť prijatie takých právnych predpisov, ktoré stanovia prísnejšie pravidlá nakladania s verejnými financiami na úrovni samosprávy a posilnia transparentnosť verejných účtov. Udržanie hornej hranice verejného dlhu pod 60 percentami hrubého domáceho
produktu by sa malo stať alfa a omegou každej politickej reprezentácie.

Írsko nás zase poučilo, že sa žiada prísnejšia kontrola bankového sektora a zavedenie bankovej dane
je prostriedkom, ako hľadať zdroje na sanáciu problémov a udržanie likvidity bánk. Len takto si môže budovať Slovensko v zahraničí imidž nízkorizikovej krajiny. Ale pozor, tikajú hodiny. A neskutočne rýchlo...

V tejto súvislosti organizujú občianske združenia Mladí priatelia Európy (JEF Slovakia) a Ma3oska v stredu 13. apríla v Aule Ekonomickej univerzity v Bratislave konferenciu Budúcnosť eurozóny. Na podujatí, nad ktorým prevzala záštitu vedúca Zastúpenia Európskej komisie v Slovenskej republike Andrea Elscheková-Matisová, vystúpia renomovaní odborníci z verejnej politiky, bankovej sféry i neziskového sektora. Účastník bude mať príležitosť sa detailnejšie informovať o tejto nadmieru aktuálnej téme z makro- aj z mikroekonomického hľadiska.


Norbert Kucharík, JEF Slovakia

zdroj: Hospodárske noviny dňa 12.4.2011

http://hnonline.sk/nazory/c1-51533040-eurozona-vela-otazok-malo-casu

Zaujal ťa tento článok? Tak príď na:

Konferenciu "BUDÚCNOSŤ EUROZÓNY" - Conference "FUTURE OF EURO ZONE"

12.04.2011